Cieľová skupina

  • pre pobytovú formu maloleté deti od 0 do 18 rokov
    • ktorých doterajšia výchova je vážne ohrozená alebo vážne narušená;
    • ktoré sú týrané a zanedbané;
    • ktoré majú poruchy správania;
    • ktoré pochádzajú zo sociálne a hmotne núdznych rodín;
  • rodičia problémových detí.

Špecializácia KS

Krízové stredisko Alžbetka, n.o. je preventívne a prvokontaktné zariadenie. Je to záchytné stredisko v prípade akútneho ohrozenia zdravia, života a riadnej výchovy maloletého, ktoré v súčasnosti vykonáva svoju činnosť pre 13 detí pobytovou formou. Pre deti a mladých ľudí organizuje preventívne, liečebno-výchovné a nápravné programy, ktoré by mali predchádzať nariadeniu ústavnej výchovy alebo uloženiu výchovného opatrenia. Prispieva k zvýšeniu kvality poskytovania sociálnych služieb a výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Najpočetnejšou skupinou sú klienti, ktorí využívajú pobytovú formu pomoci. Sú to deti vo veku od 0 do 18 rokov. Deti od narodenia, deti v predškolskom veku, rannom školskom veku a staršom školskom veku potrebujú najintenzívnejšiu opateru a špeciálny prístup. Pochádzajú z prostredia s ohrozenou výchovou a ohrozeným psychickým, fyzickým a sociálnym vývinom. Týmto deťom je potrebné zabezpečiť primerané podnety pre ich zdravý a správny vývoj ich osobnosti. Poskytuje sa im celodenná starostlivosť ako je stravovanie, bývanie a zaopatrenie.

Podmienky prijatia do KS

Do krízového strediska môže byť prijaté maloleté dieťa na pobytovú formu:

  • na základe rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení;
  • na základe rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení;
  • ihneď, v naliehavých prípadoch, najmä, ak ide o ohrozenie na zdraví alebo živote maloletého aj bez písomnej žiadosti (poskytnutie krízovej intervencie);
  • na základe ústnej alebo písomnej žiadosti maloletého dieťaťa, rodiča alebo inej osoby zodpovednej za výchovu maloletého a súčasne sa im oznámi, ktoré doklady je potrebné predložiť.

Ide o tieto doklady:

  • kópia rodného listu dieťaťa;
  • potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave maloletého dieťaťa
  • kópia preukazu poistenca zdravotnej poisťovne

Ak je dieťa do krízového strediska umiestnené na základe rozhodnutia súdu, doloží sa:

  • rozhodnutie súdu;
  • sociálna správa;
  • správa o prípadnom zdravotnom postihnutí.

Ak je dôvodné podozrenie z ohrozenia na zdraví a živote maloletého dieťaťa, je potrebné podľa závažnosti vykonať tieto úkony:

  • navštíviť lekársku pohotovosť;
  • navštíviť príslušný PZ za účelom spísania zápisnice o stave veci;
  • oznámenie skutočnosti ÚP-OSV;
  • oznámiť rodičom pobyt maloletého.

O prijatí klienta do krízového strediska, ako aj o ukončení jeho pobytu v krízovom stredisku sa vždy poskytuje písomná informácia vecne príslušnému úradu práce, odboru sociálnych vecí. Ukončenie pobytu sa klientovi, rodičovi alebo osobe zodpovednej za výchovu maloletého oznamuje vždy písomnou formou.

Metódy a postupy práce

Pri práci s klientom:

  • vykonáva sa sociálna práca, odborná diagnostika, pomoc na zvládnutie krízy, sociálne poradenstvo, výchova, pomoc pri príprave na školské vyučovanie, liečebno-výchovná psychologická a špeciálno-pedagogická starostlivosť, rekreačná činnosť a pracovná terapia;
  • vytvárajú sa podmienky pre záujmovú a kultúrnu činnosť, pracovné uplatnenie, úschovu cenných vecí;
  • zabezpečuje sa stravovanie a zdravotná starostlivosť;
  • poskytuje sa bývanie, stravovanie, obslužné činnosti a osobné vybavenie.

Pri práci s jednotlivcom postupujeme podľa týchto jednotlivých krokov – etáp:

a)  Etapa prvého kontaktu a evidencie

Prvý kontakt s klientom zabezpečuje sociálny pracovník. Jeho úlohou je získanie potrebných informácií o klientovi a jeho problémoch. K prvému kontaktu dochádza prostredníctvom telefonického rozhovoru, písomnou formou alebo osobným kontaktom.

O pomoc môže požiadať aj sám klient alebo rodina. Je potrebné, aby ľudia vedeli o krízovom stredisku a o tom, že prostredníctvom odborníkov im môže pomôcť riešiť ich problémy. Pre etapu prvého kontaktu je veľmi dôležité využiť informácie o sociálnom probléme v rodine. Okrem adekvátnych inštitúcií ich môžu poskytnúť príbuzní, susedia, ale aj spolužiaci zo školy. Na konkrétneho problémového klienta alebo rodinu pracovníkov KS môže upozorniť tiež škola.

V rámci prvého kontaktu sa sociálny pracovník usiluje o odhalenie dôvodov, pre ktoré klient prišiel. (Či do zariadenia prišiel z vlastného rozhodnutia alebo bol niekým ovplyvnený; alebo prišiel z donútenia; čo očakáva od stretnutia, a pod.) Pri tomto rozhovore sociálny pracovník zaznamenáva dôležité údaje, alebo nechá priestor klientovi, aby mohol voľne referovať o svojich ťažkostiach. Z jeho rozprávania si sociálny pracovník môže vybrať relevantné údaje. Rozhovor je prispôsobený veku klienta, jeho vyjadrovacím schopnostiam a dôvodom, pre ktoré navštívil krízové stredisko. Už pri prvom kontakte s klientom si zavedie spis o klientovi.

b)  Sociálna diagnostika

Proces komplexnej diagnostiky je výsledkom spolupráce rôznych odborníkov – pracovníkov krízového strediska i externých zamestnancov pri získaní čo najobjektívnejších poznatkov o klientovi, za účelom stanovenia jeho sociálnej diagnózy.

V sociálnej diagnóze sa usilujeme stanoviť si najprv problémovú situáciu a ujasniť si jej príčiny. Ústrednou časťou analýzy, na ktorú sa v tejto fáze sústreďuje práca s klientom, je teda osobná a rodinná anamnéza. Taktiež nezabúdame ani na analýzu širšieho prostredia (napr. školu) a situačnú analýzu (zber informácií, hľadanie vzájomných súvislostí, analýzu zistených skutočností).

  • Osobná anamnéza je koncipovaná najširšie, obsahuje základné informácie o klientovi od prenatálnej fázy po súčasnosť.
  • Rodinná anamnéza napr. skutočnosť, či dieťa bolo prijaté s radosťou alebo bolo rodičmi vnútorne odmietané. Na otázky typu, aké má samotné dieťa v rodine miesto, aký má vzťah k rodičom, súrodencom, aký je zaužívaný režim v domácnosti, či má právo spolurozhodovať o sebe, či pomáha v domácnosti, dieťa zodpovedá samé.
  • Školská anamnéza je zameraná na získavanie dôležitých údajov zo školskej oblasti, ako sa klient adaptoval na podmienky školy, aké študijné výsledky dosahuje a aký má postoj k dosiahnutým výsledkom, aké má obľúbené a neobľúbené predmety, aké má klient postavenie medzi spolužiakmi, alebo aký ma vzťah k pedagógom.
  • Anamnéza súčasného problému zistí sa história problému, kolísanie jeho intenzity, akútnosť alebo chronicita problému. Dôležitá je aj informácia, čo už klient podnikol pre riešenie svojej situácie, aby poradca neindikoval postupy, ktoré už klient neúspešne vyskúšal.

Účelom komplexného šetrenia je objektívne poznať prostredie klienta a overiť si rozhodujúce údaje, ktoré nám významne pomôžu pri riešení. Situácia musí byť presne vyšetrená, pretože na základe správneho zhodnotenia celej situácie si pracovník vypracuje spoľahlivý podklad na návrh správneho šetrenia. Počas procesu diagnostikovania medzi sociálnym pracovníkom a klientom ide o snahu odhaliť a pomenovať problém, postaviť správny cieľ a nájsť možnosti riešenia. Zistené výsledky sa zhrnú do záverečného hodnotenia, teda do diagnózy. Tým sa dostávame k etape vypracovania sociálneho plánu.

c)  Vypracovanie plánu na zvládnutie kríz

Plán na zvládnutie krízy vypracúva sociálny pracovník a ďalší odborníci KS v spolupráci s klientom. Pri jeho vypracovávaní stavajú na pozitívnych vlastnostiach klienta, na jeho pozitívnych skúsenostiach z oblasti medziľudských vzťahov, ktoré môže mobilizovať v prospech socializácie a adaptácie na životné podmienky, v ktorých žije, poprípade v prospech zmien týchto podmienok.

V pláne sa zvážia reálne možnosti klienta a jeho ambície na jednej strane a možnosti krízového strediska na druhej strane. Plán na zvládnutie krízy sociálny pracovník konzultuje aj s ďalšími odborníkmi. Krízové stredisko sa pri výkone opatrení inšpirovalo individuálnymi plánmi využívanými v zahraničí ( GB - Sheffield ). Základom nových IP je spoluúčasť dieťaťa pri tvorbe, aj v prípade, že sa jedná o menšie dieťa od ( 5-8 rokov). Hárok je spracovaný názorným, tvorivým spôsobom. Zachytáva oblasti a informácie , ktoré si dieťa samostatne pod vedením odborníkov dopĺňa do vopred pripraveného hárku s rôznymi útvarmi. Pri zapisovaní informácií si znova uvedomuje a premýšľa nad svojimi potrebami, snami, túžbami, využíva svoje zručnosti. Tento nový typ plánu na zvládnutie krízy sa využíva pri práci s klientom od septembra 2010 a zahŕňa nasledovné témy:


  • čo sa mi na sebe najviac páči
  • dôležití ľudia v mojom živote
  • čo je pre mňa dôležité teraz
  • škola
  • čo ma robí šťastnou / šťastným
  • budúcnosť
  • zdravie a bezpečie
  • komunikácia ( čo robím keď cítim...)
  • čo chcem, aby sa zmenilo
  • problémy, ktoré je nutné riešiť, „plánovacie stretnutie“

Na základe týchto údajov sociálny pracovník v spolupráci s ďalšími odborníkmi vypracúva základné ciele a úlohy pre seba i pre klienta. Taktiež stanoví najvhodnejšiu formu sociálnej terapie.

d)  Sociálna terapia

V sociálnej terapii uplatňovanej v krízovom stredisku ide o sociálno-výchovné pôsobenie na klienta s cieľom dosiahnuť nápravu pomerov v jeho osobnom živote, zvlášť o vedomé pôsobenie na formovanie názorov, presvedčení, postojov, citov a konania klienta. Cieľom sociálnej terapie je vytváranie možností pre získavanie nových, predovšetkým pozitívnych zážitkov klienta. Realizuje sa formou práce v jednotlivých kútikoch.

e)  Etapa overovania výsledkov

Poslednou etapou sociálnej práce je overovanie výsledkov a dokumentácia. Ide tu o dokončenie dokumentácie sociálnej práce s klientom. Zhodnotí sa práca s klientom a zaznamenajú sa niektoré špecifické postupy alebo reakcie klienta. Overujeme, ktoré metódy práce sa najefektívnejšie uplatňovali, či bol klient ochotný spolupracovať alebo zaujal zásadne odmietavý postoj, či sa vyriešil sociálny problém, atď.

Princípy výchovného pôsobenia

Vo výchovno-pedagogickej a špeciálnej starostlivosti ide v KS o sociálno-výchovné pôsobenie na klienta, pri ktorom sa uplatňujú princípy pedagogiky M. Montessori. Pôsobenie je zamerané na citový, rozumový a mravný vývoj dieťaťa. Pedagógovia sa usilujú o to, aby sa deťom vštepovali základné hodnoty, ako sú láska, priateľstvo, skromnosť solidarita, obetavosť, čestnosť, tolerancia, úcta ku každej ľudskej bytosti, sebadisciplína a pod.

Pedagógovia sa usilujú pre deti pripraviť prostredie a poznať funkciu tohto prostredia, aby mohli pozorovať činnosť detí a spätne získavať informácie pre ich potreby, čo vedie ku stálemu utváraniu výchovných postojov a tvorivých pracovných ponúk. V jednotlivých miestnostiach je zariadenie prispôsobené potrebám detí.

V krízovom stredisku pôsobí pedagóg ako pomocník, radca a priateľ. Pedagóg pôsobí ako rovnocenný partner, ktorý pomáha dieťaťu objavovať a učiť sa, prejavuje maximálnu otvorenosť, ústretovosť a trpezlivosť. Je zameraný na dieťa, vyrovnaný, vnímavý, je preň dôležitý proces a nie výsledok, podporuje myslenie dieťaťa. Tým si u neho buduje prirodzenú autoritu a nie autoritu danú jeho povolaním. Vzťah pedagóg - dieťa, ako i vzťahy medzi deťmi fungujú, na základe vypracovaných pravidiel. Zároveň je deťom vopred jasný dôsledok ich nežiaduceho správania.

Dieťa sa učí samostatnosti v hľadaní cesty ako si plniť priania a potreby a pritom si cvičí vnímanie, sebaporozumenie, kreativitu, schopnosť myslieť, teda svoju inteligenciu. Dôležitá je zásada kontroly chýb, dieťa musí svoju chybu zistiť samostatne.

Pedagóg sa snaží často vyjadrovať pochvalu, zvlášť u nových a neistých detí, na vytvorenie pocitu bezpečia a istoty. Je veľmi dôležité nehodnotiť a neposudzovať, ale dávať najavo, že dieťa sa naučilo niečo nové. S pochvalou pedagóg zaobchádza primerane tak, aby sa dieťa nestalo na pochvale závislé.

Poslaním pedagógov je prebudiť u detí záujem o prírodu. To sa dosahuje aj starostlivosťou detí o kvety a kvetinové záhony. Snažia sa, aby deti prežívali veľa voľného času v prírode a odpútali deti od konvenčného umelo vytvoreného prostredia v meste. Príroda je pre deti akýmsi radcom, ktorý ich učí pohybovať sa.

Medzi pohybovú výchovu sme zaradili aj prácu (rolovanie koberca, čistenie obuvi, upratovanie izby, uloženie stoličky, uloženie odevu, starostlivé prestieranie stola, podávanie jedla, odnášanie použitých riadov a príborov, služby v kuchyni).

V rámci sociálnej terapie považujeme za nevyhnutné vytvoriť podmienky pre záujmovú činnosť, ktorá pôsobí ako doplnok liečebno-výchovných cieľov a zároveň má vplyv na rozvoj osobnosti klienta. Záujmová činnosť je zameraná na organizovanie záujmových krúžkov.

Okrem ubytovacej časti a jedálne ďalšie časti objektu krízového strediska sú usporiadané do jednotlivých „kútikov“.

  • Kútik multimediálny – jeho cieľom je zvýšenie počítačovej gramotnosti detí;
  • Kútik oddychový a hrací – cieľom je rozvoj detskej kreativity, podpora spolupráce medzi deťmi, akceptácia seba a iných, zvýšenie sebavedomia detí;
  • Kútik literárny – ide o pôsobenie pomocou detskej, náboženskej i umeleckej literatúry, organizovanie čítania vybraných textov alebo individuálneho čítania prostredníctvom odporúčaných kníh;
  • Kútik muzikoterapeutický - pôsobenie pomocou hudby, spevu, hrania na hudobný nástroj, v rámci tohto kútika sa zameriame aj na nácvik piesní a kultúrnych programov;
  • Kútik pre praktický život – jeho cieľom je rozvoj zručností a tvorivosti prostredníctvom maľovania, kreslenia, modelovania z plastelíny, moduritu, hliny a rôzne ďalšie práce s prírodným materiálom, ktoré rozvíjajú zručnosť a tvorivosť, podporujú rozvoj zmyslov a pozitívny vzťah k práci;
  • Kútik biblioterapeutický – jeho cieľom je prispievať k rozvoju ducha. Pedagógovia tu môžu využiť prácu v tichu, zvlášť v kaplnke, ktorá je umiestnená v ubytovacej časti. Kaplnka je zasvätená Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Súčasťou sociálnej terapie sú:

  • motivačné aktivity – letné tábory zamerané na spoznávanie blízkeho i ďalekého okolia, zimné tábory /lyžiarske výcviky/, poznávacie pobyty /škola v prírode/.

Profesijné zabezpečenie

Vzťahy v pracovnom kolektíve sa budujú na báze otvorenosti, priehľadnosti a pravdivosti. Je veľmi dôležité podporovať a rozvíjať pozitívne sebahodnotenie u všetkých zamestnancov. Len tak sa pracovisko stane miestom, kde sa každý bude cítiť dobre. Snaha všetkých zamestnancov spočíva v tom, aby

  • sme si vážili jeden druhého;
  • vedeli byť zodpovední pri vykonávaní svojich úloh;
  • naše správanie bolo kongruentné a dôsledné;
  • vytvárali na pracovisku pocit bezpečia;
  • odhalili príčiny nežiaducich reakcií, resp. nezodpovednosti v konaní;
  • sme sa vzájomne podporovali v dobrom, vedeli niekoho pochváliť, povzbudiť.

Pracovníkom krízového strediska záleží na zachovávaní vnútorného poriadku, zachovávaní smernice hospodárenia so zverenými prostriedkami, plnení záverov a opatrení z pracovných porád, plánu práce a sociálneho plánu, ako aj iných vnútorných predpisov.

Práva a povinnosti klientov

Práva klientov

  1. Má právo využívať v plnom rozsahu pridelenú miestnosť s príslušenstvom.
  2. Má právo podieľať sa na realizácii výchovno-vzdelávacej činnosti.
  3. Má právo aktívne sa podieľať na živote v KS.
  4. Má právo prijímať návštevy vo vyhradených priestoroch a v čase k tomu určenom, nie v čase štúdia a nočného kľudu.
  5. Má právo využívať všetky priestory a zariadenia v KS slúžiacich pre výchovno-vzdelávaciu činnosť.
  6. Má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.
  7. Má právo na svoju česť a povesť.
  8. Má právo na ochranu pred telesným a duševným násilím, urážaním, zneužívaním, zanedbávaním alebo nedbanlivým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním.
  9. Má právo na to, aby sa disciplína zabezpečovala spôsobom zlučiteľným s ľudskou dôstojnosťou. Telesné tresty sa vylučujú.
  10. Má právo na odpočinok a voľný čas.
  11. Klient má právo navštevovať svojich rodičov, príbuzných, resp. známych. Prítomnosť na návšteve má byť evidovaná na priepustke a potvrdená osobou, u ktorej sa zdržiava.
  12. Má právo na to, aby sa všetci zamestnanci voči nemu správali slušne.
  13. Má právo, aby ho nikto nebil a nekričal na neho.
  14. Má právo požiadať o pomoc, keď sa mu stane krivda.
  15. Má právo, aby sa ku nemu ostatní ľudia správali slušne.
  16. Má právo na súkromie v spálni a v kúpeľni.
  17. Má právo na miesto, kde sa môže hrať.
  18. Má právo, aby jeho hračky a osobné veci iní ľudia používali len s jeho súhlasom.
  19. Má právo vedieť, kto sa bude o neho starať namiesto rodičov.
  20. Má právo na zdravotnú starostlivosť.

    Povinnosti klientov

    1. Dodržiavať ubytovací poriadok a režim dňa KS.
    2. Pravidelne a systematicky sa pripravovať na vyučovanie, dodržiavať čas určený na prípravu.
    3. Uhradiť škodu zo svojho vreckového, ktorú KS spôsobil a uviesť poškodené do pôvodného stavu.
    4. Klienti sú povinní vykonávať úlohy súvisiace s udržiavaním svojho životného prostredia, udržiavať izbu v čistote a poriadku. Svoje osobné veci mať vždy v čistote a poriadku, prezúvať sa pri vchode do budovy, oblečenie a obuv odkladať na vyhradené miesto.
    5. Klienti sú povinní plniť úlohy súvisiace s čistotou a estetikou životného prostredia okolia KS.
    6. Klienti nesmú používať, prechovávať pre seba alebo pre iného obstarávať drogy, výbušniny, zbrane, psychotropné látky, alcohol, a to tak v KS ako aj mimo KS. Nedodržiavanie tohto ustanovenia je považované za hrubé porušenie vnútorného poriadku. Prechovávanie drog a psychotropných látok, ich obstarávanie a užívanie má charakter trestného činu.
    7. Klienti vo vzájomnom vzťahu nesmú využívať vydieranie a útlak (tzv. šikana).
    8. Klienti musia dodržiavať čas priepustiek, resp. čas návratu zo školy, z pobytu mimo KS, z rôznych podujatí, návštev a pod. Pobyt inde a v inom čase, ako je vyznačený na priepustke, je vážne porušenie vnútorného poriadku.
    9. Klienti sú povinní medzi sa sebou slušne správať, tak isto voči zamestnancom a starším.
    10. Klienti nesmú uvádzať do obehu, robiť verejne prístupnými, vyrábať alebo dovážať tlačené pornografické diela, nosiče zvuku alebo obrazu, zobrazenie alebo iné predmety ohrozujúce mravnosť, v ktorých sa prejavuje neúcta k človeku a násilie.
    11. Klienti musia byť primerane oblečení, aby neporušovali morálku demokratickej spoločnosti. Prirodzene, individualita klienta pri obliekaní sa rešpektuje
    12. Klienti dospelým vykajú. Oslovenie klientov sa má realizovať po dohode vychovávateľa s klientmi.
    13. Klienti sú povinní vykonávať pomocné služby v obytných miestnostiach, v spoločných priestoroch, vo dvore, záhrade a pod.
    14. Klienti do KS neprinášajú cennosti. Ak tak urobia, musia si ich uložiť do trezoru (aj väčšiu sumu peňazí). Ak klient vlastní mobilný telefón, je uložený v izbe službukonajúcich. Môže ho používať po dohode so službukonajúcimi, kredit si hradí z vreckového.
    15. Klienti nikoho nebijú ani na nikoho nekričia.
    16. Nepoužívajú vulgárne slová a nadávky.
    17. Dodržiavajú osobnú hygienu a poriadok.
    18. Nepoškodzujú zariadenie a dobré meno KS.
    19. Z KS sa môžu vzdialiť len na základe priepustky podpísanej službukonajúcim pedagógom a v súlade s ubytovacím poriadkom.
    20. Kamarátov si do KS môžu priviesť len s dovolením službukonajúcich pedagógov.

    Ponuka následnej odbornej pomoci

    Konečným cieľom práce odborníkov v krízovom stredisku je zaktivizovanie klienta a jeho rodiny k tomu, aby čo najširší okruh sociálnych potrieb mohol zabezpečovať vlastnými silami, predovšetkým pracovnými príjmami a adekvátnym poisťovacím systémom. Snahou pracovníkov KS je tiež motivovať rodičov k zvýšeniu príjmov a k znižovaniu závislostí od sociálnych príjmov. Ak by sa dieťa ani po týchto opatreniach nemohlo vrátiť do prirodzenej rodiny, úlohou sociálneho pracovníka je hľadať pre neho primeranú náhradnú starostlivosť.


    Cieľom odborníkov KS je:

    • Pomáhať členom rodiny, aby sa aktívne zúčastňovali na živote rodiny, rozvíjali svoje vlastné chápanie, posilňovali svoju občiansku zodpovednosť a začali sa zaujímať o dianie v spoločnosti.
    • Prostredníctvom rozvoja skupiny (rodiny) prispieť k rozvoju individuálnych potenciálov jej jednotlivých členov a k obohateniu ich života.
    • Zabraňovať sociálnej disfunkčnosti členov rodiny.
    • Zabezpečovať prirodzený vzrast a rozvoj sociálneho funkcionovania členov rodiny.
    • Poskytovať pomoc a oporu jednotlivcom, ktorí žijú v dysfunkčných sociálnych vzťahoch, alebo tým, ktorí to potrebujú vzhľadom na ich sociálnu situáciu.

    Sociálne poradenstvo poskytované v našom krízovom stredisku sa prelína všetkými etapami a ako také je v širšom pohľade chápané ako metóda vzdelávania a výchovy, metóda redukovania emocionálneho napätia, metóda pomoci človeku pri riešení problémov a pri hľadaní nových primeranejších foriem života. Nejde teda len o udeľovanie rád, či poskytovanie receptov na riešenie problémov, ale aj o navodenie klienta k samostatnému riešeniu vlastnej krízovej situácie a zodpovednosti.

    Kapacita krízového strediska

    V súčasnosti do krízového strediska môže byť prijatých 18 klientov. V budúcnosti plánujeme rozšíriť kapacitu KS do 20 klientov. Bude však potrebné vykonať menšie stavebné úpravy.